Firmu sme stabilizovali. Dobre informovaný zákazník sa pre kvalitné služby vráti
Firmu sme stabilizovali. Dobre informovaný zákazník sa pre kvalitné služby vráti
V októbri spoločnosť PO CAR oslávila svoje 26-te narodeniny. K záveru sa chýli, pre všetkých zvláštny rok. Aký bol z Vášho pohľadu, ako majiteľa?
Bol to veľmi ťažký rok vo veľa veciach. Ešte stále je. Epidémia koronavírusu vypukla približne v marci. Vzhľadom na môj vek som sa snažil chrániť. Bolo to pre nás všetkých niečo nové. Mám niečo odžité, odpozorované a preverilo nás to. Chvíľu sme mali zatvorené, ale vďaka zákazníkom ideme ďalej, fungujeme.
Toto náročné obdobie naozaj vyplavilo ľudské charaktery na povrch. Odkrylo sa aj to zlé, aj to dobré, jednoducho akí sme. To, ako myslíme, ako zmýšľame. Mnohokrát sa vyplavili aj tie najhoršie pudy. Ego máme každý a v takýchto situáciách ho prejavujeme naplno.
Ľudia vo všeobecnosti zistili, že niektoré veci a služby potrebujú viac, iné menej. Bez niečoho sa zaobídeme, počkáme. Bolo to ako na hojdačke. Raz hore, raz dole, ale pokiaľ sa „to gúľa“, tak je to ešte dobré. Najhoršie je, keď to zastane. Všetci niekde doma, sami, alebo len s najbližšími.
Prevádzka bola v jari zatvorená len krátko, podarilo sa Vám na všetky opatrenia hneď reagovať?
Snažíme sa od začiatku veľmi prísne dodržiavať všetky hygienické opatrenia a nariadenia Krízového štábu a Vlády SR. Určite aj našim prístupom k ich dodržiavaniu sme šírenie ochorenia po prvej vlne spomalili. Bolo potrebné vynaložiť snahu a niečo pre to urobiť. My sme v rámci možností urobili dosť, aj keď sa to často menilo.
Prvá vlna prešla. Boli sme v nej všetci striktní. Časom sa však všeobecná ostražitosť znižovala a jej výsledkom bola druhá, silnejšia vlna. Môj postreh. Ako ľudia fungujeme v komunitách. Aj my tu vo firme v jednej komunite žijeme a mám pocit, že kým niekto naozaj nezachytil ochorenie vo svojom bezprostrednom okolí, tak to bral na ľahkú váhu. Až potom niektorí zistili, že je to naozaj drsné a situácia je vážna.
Súhlasím s tým, že v prvom rade by sme sa mali správať tak, akoby sme sami boli chorí a nechceme nakaziť niekoho ďalšieho.
Mali zamestnanci možnosť využívať prácu z domu?
Homeoffice je fajn, ale v našom segmente to nie je bohviečo. Zamestnanci majú predpísané školenia. Aj servis aj predaj. Tieto činnosti bolo možné presunúť do práce z domu a online prostredia. Možno ešte časť administratívy, ale to je všetko.
My sme naviazaní na socializáciu, na kontakt so zákazníkom. Poviem to tak. Nemôžeme vyskakovať, ale situáciu sa nám nateraz podarilo stabilizovať.
V prvej vlne krízy ste spoločnosť prirovnali k lodi, kde kapitán nehádže námorníkov cez palubu, ale všetci spoločne odčerpávajú vodu. Stále to platí?
To musí platiť stále. Bez toho to nejde. Poviem to možno natvrdo, ale je to realita. Z tej lode vždy niekto napokon vyskočí a ujde vlastne sám. S obľubou používam jedno porekadlo, že ovcu, môžeme strihať celý život, ale kožu z nej zderieme len raz. Nemali by sme zabúdať odkiaľ sme vyšli. Mať aspoň niečo je stále lepšie, ako nemať nič.
Ja som vyhlásil, že pokiaľ sa bude dať, tak udržíme pracovné miesta, nebudeme prepúšťať. Potom sa však vyskytlo zopár jednotlivcov, ktorým bola „bližšia košeľa ako kabát“. Ja som sa všetkým zainteresovaným snažil vysvetliť, že bez toho, aby nebol príjem, nemôže byť ani výdaj. My nie sme firma, ktorá žije zo štátneho rozpočtu. Nikdy sa u nás nestalo, aby nebola výplata. Každí robí, ale výsledok je dôležitý. A ten výsledok je raz lepší, raz horší.
Trúfnete si odhadnúť, kedy by ste sa mohli, aspoň čiastočne, dostať do režimu „spred korony“? Je spoločnosť po prvej a pretrvávajúcej druhej vlne pripravená na zvládanie podobných situácií v budúcnosti?
Nechcem byť zlým prorokom, ale ja očakávam tento stav minimálne do Veľkej noci budúceho roku. Všetci máme rodiny, žijeme v reálnom prostredí, starší máme viac skúseností, mladší menej. Ja rád poviem, že starší človek nie je rozumnejší, len je opatrnejší, čo aplikujem aj v podnikaní.
A čo sa budúcnosti týka, tak nikdy nevieme, čo nás čaká. Ak niekto tvrdí, že bol pripravený na situáciu, ktorá tu nastala v jari tohto roku a stále trvá, tak ten klame. Áno, čiastočne sme si vzali ponaučenie, ale predpovede budúcnosti môžeme čerpať maximálne tak z vešteckej gule a také budú aj výsledky.
Prinieslo toto hektické obdobie a celkové spomalenie ekonomiky pre Vás aj niečo pozitívne?
Mne osobne to pomohlo vo veľa veciach. Žili sme v dobe, že nám už nebolo rady ani pomoci. Všetci sme si o sebe už veľa mysleli. Odrazu sa nám však znížili príjmy a automaticky sme si začali viac sledovať náklady. Odrazu sme zistili, čo nemusí byť, čo nám netreba, čo je zbytočné, kde sme „rozšafní“ a podobne. Dokonca sme zistili, že niektorí ľudia prácu predstierajú, a v čase korony ani nebolo čo predstierať.
Došlo k prehodnoteniu, a u mňa osobne v tom, že sme v marci vymenovali pozíciu Výkonného riaditeľa, ktorý prevzal kormidlo. Ja som tu každý deň, komunikujem, lebo doma by som neobsedel.
Hovorí sa, že keď chceš niečo vedieť, tak si sadni nabok a pozoruj. Tým, že som oslobodený od dennej operatívy, tak nanovo začínam viac vnímať veci, o ktorých som vedel, že nie sú najlepšie, ale popri ostatnom „cirkuse“ na ne nebol čas. Teraz si užívam pozíciu pozorovateľa.
Čo aktuálne vnímate ako Vašu firemnú výhodu oproti konkurencii?
Najväčším pokladom firmy sú ľudia. Zamestnanci a zákazníci. Aj keď sa stretávame s rôznymi prístupmi, lebo máme iné životné motivácie, ale toto je najväčší kapitál a konkurenčná výhoda. No a potom samozrejme náš sortiment koncernu Škoda, Volkswagen, Audi a Seat.
Ja som začínal dávno, v roku 1985 v servise v Stropkove. Vtedy to bol jediný značkový autoservis Škoda vo východoslovenskom kraji. Podnikáme v službách a služby sú odvodené od slova slúžiť. To však neznamená sa ponižovať. Malo by to byť o partnerskom vzťahu. Tým, že sme v službách, tak slúžime a na druhej strane sme aj užívatelia iných služieb. A ak chceme fungovať a dobre fungovať, tak nemôžeme iným robiť to, čo nechceme, aby iní robili nám.
Opäť mám na to jedno prirovnanie. Idem si kúpiť rožok, lebo som hladný. Zahryznem sa, vnútri nájdem kus špagátu a zahodím ho. V princípe nie som nahnevaný na to, že tam ten špagát bol, ale preto, že som sa nenajedol a neuspokojil svoju potrebu hladu. To znamená, že som nedostal to, čo som chcel. Na tomto pracujeme. Vždy je to o komunikácii, o vysvetlení. Na niektorých veciach naďalej dosť trvám.
Keď prídem kdesi, niečo chcem, vyslovím svoje požiadavky, tak chcem, aby mi bolo narovinu povedané všetko, lebo chcem, aby to bolo dobre technologicky a odborne urobené. Ja, ako zákazník očakávam jasné stanovisko, aj to dobré, aj to zlé, aj tie komplikácie, ktoré môžu, alebo nemusia nastať, nech s nimi rátam. Alebo, ak sa to nedá, tak tiež o tom chcem vedieť, lebo deň zúčtovania príde. To znamená, že keď mám kompletnú informáciu, tak sa viem rozhodnúť. Áno, idem do toho. Alebo nie, nejdem do toho, lebo mám svoje potreby a plán. Keď nedostanem takéto kompletné stanovisko, tak sa neviem rozhodnúť, a je veľký predpoklad, že budem sklamaný.
Pri servisnom úkone u nás musíme vedieť predchádzať zbytočným nedorozumeniam. Našim dlhodobým cieľom je dobre informovaný zákazník, ktorý sa k nám pre naše nadštandardné služby rád vracia. Nehovorím samozrejme o špekulantoch. To je úplne iná kapitola.
Je niečo čo by ste chceli odkázať zamestnancom a zákazníkom PO CARu?
Obdobie je ťažké, znížená je mobilita ľudí, menej sa jazdí, ale verím v lepší nový rok 2021. Týmto sa chcem poďakovať všetkým zamestnancom za ich prácu a zákazníkom za ich náklonnosť aj tomto náročnom čase. Vďaka klientom, ktorí sú u nás spokojní. Ďakujem aj tým, ktorí možno neboli až takí spokojní, ale verím, že aj vďaka nim sme na sebe zapracovali, posunuli sa a dokázali sa zlepšiť. Želám všetkým hlavne veľa zdravia a pokojné sviatky.
Spracovala: Jana Palenčarová
Foto: Viktor Zamborský, archív PO CAR, s.r.o., Foto Estocin a Jana Palenčarová
Vždy najaktuálnejšie informácie zo sveta PO CARU nájdete na sociálnych sieťach. Sledujte nás na Facebooku a Instagrame. Lajkujte, komentujte, zdieľajte. #pocarpresov #naposledypeso
